Lady a Vamp
Bola hlboká tmavá noc. Jediná vec, ktorá dávala trochu svetla tejto zradnej tme bol mesiac v splne. Kontesa sa vracala z maškarného bálu. Už to tam ďalej nemohla zniesť, strašne ju rozbolela hlava zo všetkých tých otravných pochlebovačných ľudí. Sedela v koči, hlboko zamyslená, sledovala okolitú krajinu. Zrazu sa strhla. Zdalo sa jej to len alebo naozaj zahliadla vlka? Nebola si istá no napriek tomu radšej pobádala kočiša nech ide rýchlejšie. No v tom sa koč zatriasol a prudko zastavil. Kontesa skoro spadla zo sedadla, no stihla sa zachytiť rúčky. Už chcela zakričať na kočiša čo sa stalo, no prv než stihla otvoriť ústa doľahla jej do uší odpoveď na jej nevyslovenú otázku. „Madam ostaňte v koči, tieto lesy sú veľmi nebezpečné. Asi nám len nejaké zviera vbehlo do cesty.“ Položil opraty, vstal a šiel sa pozrieť čo sa stalo. Videl na zemi ležať tmavú siluetu. S preľaknutím zistil, že nejde o zviera ako si myslel, ale o človeka. Rýchlo podišiel k siluete postavy ležiacej na zemi, aby skontroloval či žije, no v tom sa ten tmavý tieň naňho vrhol a jedným rýchlym, tichým a ladným pohybom mu zlomil väz. Od kočišovho varovania prešlo už niekoľko minút a kontesa začínala byť nervózna. „Stalo sa niečo?“ zakričala, no nedostala žiadnu odpoveď. Už sa chystala vystúpiť z koča, keď zrazu zbadala vysokú postavu odetú v tmavom plášti ako sa pomalým, zmyselným krokom blíži k nej. Veľmi sa preľakla a rýchlo sa schovala do najtmavšieho kúta koča. „Možno ma nezbadal.“ pomyslela si a srdce jej tĺklo ako splašené vtáča. No mýlila sa. Nielenže ju zbadal, on priam cítil jej prítomnosť. Cítil omamnú vôňu jej krásneho ženského tela na míle ďaleko. To práve ona ho tam prilákala. Otvoril dvere na koči. Na smrť vydesená kontesa zatajila dych. Čakala istú smrť no nič také sa nestalo. Neznámy na ňu prehovoril hlbokým zvodným basom: „Smiem vojsť, pani moja?“ Kontesa zostala úplne ochromená. V stotine sekundy zabudla na všetok svoj strach. Ten hlas znel tak neskutočne lákavo. Znel ako zamatové pohladenie ružou po obnaženej pokožke. Zvedavo zdvihla hlavu a pozrela sa na neznámeho. Jeho pokožka bola biela ako sneh a už na pohľad chladná ako ľad. Jeho oči boli striebristé a v mesačnej noci žiarili sťa dva diamanty. Pery mal plné, rubínovo červené, akoby boli práve potreté krvou a celú túto príťažlivú tvár lemovali dlhé, rovné vlasy čierne ako havranie krídla. Splývali mu spolu s jeho dlhým tmavým plášťom, tak, že ani nebolo vidieť pokiaľ siahajú. Čierny zamatový plášť sa mu vlnil okolo nôh a obrysy jeho postavy splývali s tmavou chladnou nocou, ktorá mu dýchala na krk ako tá najvernejšia milenka. Bola to nebezpečná a chladná krása. Okolo celej jeho postavy sa šírila hmla zmyselnej tajomnosti zmiešanej s nebezpečím smrti. „Tak smiem?“ pousmial sa a odhalil horný rad zubov bielych ako perly. Všimla si, že očné zuby ma mierne zašpicatené, no v tej chvíli to vôbec nepovažovala za znepokojujúce. „Ach, áno samozrejme.“ vyjachtala. Vstúpil do koča a usadil sa na sedadlo oproti nej. „Prezradíte mi vaše ctené meno lady?“ „M...M..Miranda“ opäť len zťažka vyjachtala...........
text
(mightnightlady, 13. 9. 2011 19:15)